Krásny stred týždňa prajem všetkýýýým!
Som tu, opäť s ďalším príspevkom, ktorý tu ale mal byť už pred pár dňami. Viete však, čo sa hovorí - better late than never.
Dnešný post bude taký voľnejší, spomienkový, možno trochu... dobre, napadá ma plno slov, ale radšej už nebudem pokračovať, boli by sme tu do rána.
Ako vidíte podľa názvu, tento blog konečne oslavuje svoje druhé narodky. Páni, verili by ste tomu?
Pamätám sa, keď som si otvorila blogger s tým, že si idem vytvoriť niečo, čo bude mojím tajným kútikom. Kútikom, kde sa môžem venovať svojim záľubám, písať o svojich pocitoch, zdielať svoje nie až tak užitočné tipy - blog mal pre mňa predstavovať niečo, na čom mi záleží.
(darček k úspešným maturitám / OOTD / beauty faves / blogpost time! / quick makeup / OOTD / on Wednesdays we wear pink / casual&edgy)
Dodnes ma občas napadne, že s blogovaním skončím. Sami máte niekedy možnosť vidieť, že nemám čas prispievať tak často, ako by som chcela. Dochádzajú mi nápady, veľakrát prídem domov zo školy neskoro večer, som rada keď mám deň voľna, no aj ten musím častokrát využívať na školské veci...
Dodnes ma občas napadne, že s blogovaním skončím. Sami máte niekedy možnosť vidieť, že nemám čas prispievať tak často, ako by som chcela. Dochádzajú mi nápady, veľakrát prídem domov zo školy neskoro večer, som rada keď mám deň voľna, no aj ten musím častokrát využívať na školské veci...
Potom ma však napadne téma, o ktorej by som naozaj rada písala a vtedy horeuvedenú myšlienku ihneď zaženiem. :)
Mám pocit, že som do tohto môjho miestečka investovala príliš veľa času aj úsilia na to, aby som sa toho len tak vzdala. Viete čo sa hovorí - when you want to quit, remember why you started.
_________________________________
Don't stop until you're proud.
_________________________________
Neviem, či som toto niekde spomínala, ale ja som sa pôvodne hlásila na žurnalistiku - teda, zmenilo sa to na poslednú chvíľu (nevhodné kombinovanie odborov, komplikované). Písanie sa so mnou vlečie od malička. Na základke som stále mala v ruke pero a notes, do ktorého som si písala rôzne príbehy, ktoré som neskôr posielala môjmu veľmi zlatému učiteľovi slovenčiny (pozdravujééém - viem, že sem občas zablúdi, haha!), ktorý ich očividne zbožňoval (a neveril, že ich píšem ja).
Skončila som však pri odbore pedagogika (druhá možnosť, cieľ mal byť marketing, no poznáte to - veľa ľudí, málo miesta), čo ale vôbec neľutujem. O tomto však inokedy.
Mnohí si myslia, že blogovanie je jednoduchá záležitosť. Well, nie je. Vôbec nie.
Blogovanie nie len o rýchlom nafotení fotiek a ešte rýchlejšom naťukaní nejakého trápneho textu. Užívam si, keď vám môžem postnúť článok, nad ktorým strávite aj polhodinu. Niekedy však toho zo seba nedostanem veľa, takže skončím s niečim kratším.
Viem, že keď idem písať článok, strávim nad ním hodiny, najmä ak sa jedná o dlhší. Fotenie mi tiež nezaberá zrovna málo času - je potrebné vhodné svetlo aby vynikli farby, čo je asi najdôležitejšie. Potom príde na rad editovanie, výber fotiek (haha, ten pocit, keď máte 50 záberov a potrebujete maximalné 3 fotky), atď.
Toto ste si určite už sami domysleli, ale začiatky sú najťažšie. Pamätám sa, ako som sa počas prvých dní tešila z každej návštevy. A pozrime sa, pomaly sa blížim k číslu 200 000. Nie je to úžasné? Neviem, čím som si zaslúžila toľko klikov. Som však za ne ohromne vďačná.
Blog mi toho dal veľa, od spoluprác až po úžasných čitateľov - a táto časť je pre mňa najdôležitejšia. Som ten typ človeka, ktorý sa riadi tým "aké máš ráno, taký bude tvoj celý deň"; a keď sem ráno nakuknem a nájdem si tu milý komentár, niet pochýb o tom že ma to veľmi poteší a nabije energiou.
Blog mi toho dal veľa, od spoluprác až po úžasných čitateľov - a táto časť je pre mňa najdôležitejšia. Som ten typ človeka, ktorý sa riadi tým "aké máš ráno, taký bude tvoj celý deň"; a keď sem ráno nakuknem a nájdem si tu milý komentár, niet pochýb o tom že ma to veľmi poteší a nabije energiou.
Každá sekunda, ktorú som do blogu vrazila, stála za to. Nehovorím, že je to tu perfektné. Snažím sa vám zakaždým priniesť nečo nové; no podľa mňa hlavne ide o to, aby ste sem chodili s nadšením, nech už čítate akékoľvek bláboly.
Toto miestečko ma zmenilo. Určite to nie je len blogom, sú tu aj iné dôvody, no blog je, myslím si, medzi prvými priečkami. Keď som začínala, mala som pred osemnástkou - dnes mám takmer 20 (ohmy...). Verte mi však, že stále som len šialené decko v tele dospelej.
Dúfam, že sa tu takto uvidíme aj o rok - ten už bude môj, náš, tretí. :)
Budem sa snažiť vás zásobovať článkami čo najčastejšie - ten nasledujúci tu nájdete čoskoro (už sa na ňom pracuje).
Ďakujem vám, že so mnou držíte už dva úžasné roky. Pred nami je ešte dlháááá cesta.
Ronnie
♥
veľmi ti prajem aby sa ti darilo aj naďalej :)
ReplyDeleteSI veeeľmi milá, ďakujem ti. :)
Delete