TMI Tag | Better late than never

Opäť vám prajem kráááásny piatok! 

Marec sa nám pomaly končí, že? Oficiálne tu máme jar, onedlho je tu leto - verte mi, že to ubehne ako nič.  Škoda, že je dnes vonku také oničom počasie. Privítala by som príjemné slniečko.

Nový príspevok som vám chcela pridať už pred včerom, ale nejako som nič nestíhala. Včera som prišla domov večer, od rána som trčala v škole, bola som rada že žijem. Ešte keď k tomu dlhému dňu pridáte bolesti hlavy, ehhh.

Podľa nadpisu už asi viete, o aký článok pôjde. Tento som zatiaľ nerobila - ja vieeeem, že tento tag je vonku už asi rok - no fakt som dostala chuť ho aj tak spraviť. Viete, čo sa hovorí - better late, than never. Same old, same old.

Na blog stále pribúda viac a viac nových návštevníkov, ktorí ma ešte nepoznajú až tak, ako tí starší. Takýto typ tagov je podľa mňa skvelým prostredkom to get to know me better. 

What's in My Purse | Updated 2015

Ah, tá vôňa blížiaceho sa víkendu... :) Ahojte znova, dámy.

Ako som spomínala v predchádzajúcom poste, som tu opäť s ďalším článkom. Tentoraz som sa naozaj posnažila, aby som sa vám ozvala čím skôr.

Minule som sa preklikala cez blog, aby som čekla, ktoré posty majú najviac návštev, resp. ktoré posty vás očividne najviac zaujali. Medzi najnavštevovanejšími bol aj minuloročný What's in My Purse. Tak ma napadlo, že by som vám priniesla menšiu updated verziu.
Opäť však nečakajte nič prelomové, v kabelke neskrývam žiadnu zlatú tehličku, ktorá by vás mala ohúriť, ani nič podobného. Ešte v nej mám naozaj poriadok, ktorý však aj ostane - neznášam mať v kabelke bordel.

Prednedávnom som si zaobstarala novú kabelku z CCC, ktorú nadovšetko zbožňujem! Nie je ani príliš veľká, ani príliš malá - zmestí sa do nej všetko, čo potrebujem. Stála ma približne 30€, čo je úplne super deal! 

Už nepreferujem veľké kabelky, ktoré sa nosia výlučne v ruke, uprednostňujem crossbody verzie, keďže pri ich nosení mám voľné ruky. 

Veľmi sa mi na nej páči, že nie je jednofarebná, ale obsahuje aj bordovú, ktorú milujem! Vo vnútri je priestranná, s menšími vreckami na stranách. Uzatvára sa na magnet, ale aj na zips.

Obsahuje aj zadné vrecko, ktoré však využívam len na mobil (a slúchadká), aby som ho mala vždy pri ruke a nemusela ho hľadať v celej kabelke - keďže je to asi najdôležitejšia vec, ktorú so sebou nosím (jááájky, poznáme to, že?!).

2 Years of Blogging | ...still loving it

Krásny stred týždňa prajem všetkýýýým!

Som tu, opäť s ďalším príspevkom, ktorý tu ale mal byť už pred pár dňami. Viete však, čo sa hovorí - better late than never. 

Dnešný post bude taký voľnejší, spomienkový, možno trochu... dobre, napadá ma plno slov, ale radšej už nebudem pokračovať, boli by sme tu do rána.

Ako vidíte podľa názvu, tento blog konečne oslavuje svoje druhé narodky. Páni, verili by ste tomu?

 Pamätám sa, keď som si otvorila blogger s tým, že si idem vytvoriť niečo, čo bude mojím tajným kútikom. Kútikom, kde sa môžem venovať svojim záľubám, písať o svojich pocitoch, zdielať svoje nie až tak užitočné tipy - blog mal pre mňa predstavovať niečo, na čom mi záleží.

 (darček k úspešným maturitám / OOTD / beauty faves / blogpost time! / quick makeup / OOTD / on Wednesdays we wear pink / casual&edgy)

Dodnes ma občas napadne, že s blogovaním skončím. Sami máte niekedy možnosť vidieť, že nemám čas prispievať tak často, ako by som chcela. Dochádzajú mi nápady, veľakrát prídem domov zo školy neskoro večer, som rada keď mám deň voľna, no aj ten musím častokrát využívať na školské veci... 

Potom ma však napadne téma, o ktorej by som naozaj rada písala a vtedy horeuvedenú myšlienku ihneď zaženiem. :)

Mám pocit, že som do tohto môjho miestečka investovala príliš veľa času aj úsilia na to, aby som sa toho len tak vzdala. Viete čo sa hovorí - when you want to quit, remember why you started.

 _________________________________

Don't stop until you're proud.

 _________________________________ 

Neviem, či som toto niekde spomínala, ale ja som sa pôvodne hlásila na žurnalistiku - teda, zmenilo sa to na poslednú chvíľu (nevhodné kombinovanie odborov, komplikované). Písanie sa so mnou vlečie od malička. Na základke som stále mala v ruke pero a notes, do ktorého som si písala rôzne príbehy, ktoré som neskôr posielala môjmu veľmi zlatému učiteľovi slovenčiny (pozdravujééém - viem, že sem občas zablúdi, haha!), ktorý ich očividne zbožňoval (a neveril, že ich píšem ja). 

Skončila som však pri odbore pedagogika (druhá možnosť, cieľ mal byť marketing, no poznáte to - veľa ľudí, málo miesta), čo ale vôbec neľutujem. O tomto však inokedy.

(French braid / OOTD / merry hurr don't care / bows&Peter Pan / all black&coffee / Peter Pan...again / girly OOTD / selfie time / champagne, duhh)

Mnohí si myslia, že blogovanie je jednoduchá záležitosť. Well, nie je. Vôbec nie. 

Blogovanie nie len o rýchlom nafotení fotiek a ešte rýchlejšom naťukaní nejakého trápneho textu. Užívam si, keď vám môžem postnúť článok, nad ktorým strávite aj polhodinu. Niekedy však toho zo seba nedostanem veľa, takže skončím s niečim kratším. 

Viem, že keď idem písať článok, strávim nad ním hodiny, najmä ak sa jedná o dlhší. Fotenie mi tiež nezaberá zrovna málo času - je potrebné vhodné svetlo aby vynikli farby, čo je asi najdôležitejšie. Potom príde na rad editovanie, výber fotiek (haha, ten pocit, keď máte 50 záberov a potrebujete maximalné 3 fotky), atď. 

Toto ste si určite už sami domysleli, ale začiatky sú najťažšie. Pamätám sa, ako som sa počas prvých dní tešila z každej návštevy. A pozrime sa, pomaly sa blížim k číslu 200 000. Nie je to úžasné? Neviem, čím som si zaslúžila toľko klikov. Som však za ne ohromne vďačná.
Blog mi toho dal veľa, od spoluprác až po úžasných čitateľov - a táto časť je pre mňa najdôležitejšia. Som ten typ človeka, ktorý sa riadi tým "aké máš ráno, taký bude tvoj celý deň"; a keď sem ráno nakuknem a nájdem si tu milý komentár, niet pochýb o tom že ma to veľmi poteší a nabije energiou.

(najkrajší Valentín / bežíme, bežíme / aj bicykel sme vyvetrali / darček od ocka / najúžasnejšie stretnutie po šiestich rokoch)

Každá sekunda, ktorú som do blogu vrazila, stála za to. Nehovorím, že je to tu perfektné. Snažím sa vám zakaždým priniesť nečo nové; no podľa mňa hlavne ide o to, aby ste sem chodili s nadšením, nech už čítate akékoľvek bláboly. 

Toto miestečko ma zmenilo. Určite to nie je len blogom, sú tu aj iné dôvody, no blog je, myslím si, medzi prvými priečkami. Keď som začínala, mala som pred osemnástkou - dnes mám takmer 20 (ohmy...). Verte mi však, že stále som len šialené decko v tele dospelej.

Dúfam, že sa tu takto uvidíme aj o rok - ten už bude môj, náš, tretí. :)
Budem sa snažiť vás zásobovať článkami čo najčastejšie - ten nasledujúci tu nájdete čoskoro (už sa na ňom pracuje).

Ďakujem vám, že so mnou držíte už dva úžasné roky. Pred nami je ešte dlháááá cesta.

Ronnie
♥

Getting Organized & Being Positive | My Personal Tips

Zdravím vás, slečny. 

Dúfam, že si prvý marcový deň užívate. Hneď tu máme oficiálne jar, čo znamená že teplé kabáty dáme bokom a zase prejdeme na vrstovanie (jupíííí).

Jar so sebou tiež prináša tzv. jarné upratovanie (nie, prosím, nechytajte sa za hlavičky), preto som si myslela, že článok ako ten dnešný, by fakt prišiel vhod. Pôjde však čisto o tipy, ktoré sama využívam. Ako vždy - nepôjde o nič prelomové.

Keďže aj u mňa sa toho teraz deje viac než dosť, je dobré, keď je človek organizovaný a snaží sa mať vo svojom živote ako-taký poriadok. Od malička som bola učená k tomu, aby som nemala vo svojich veciach bordel. Nie vždy sa to, samozrejme, dá dodržať. 

Odkedy však začala výška, mám čoraz menej času na aktivity podľa vlastného výberu a práve preto sa ho snažím získať čo najviac. 

 

Ak práve máte prežívate obdobie a naozaj máte pocit, že nestíhate, zaobstarajte si diár. Ten sa zíde úplne vždy, je jedno, či máte 15 alebo 25, či študujete alebo pracujete. 

Ja by som bez diáru bola, úprimne, stratená. Každú nedeľu si k nemu sadnem, zapíšem si veci, ktoré musím spraviť počas nasledujúceho týždňa, termíny skúšok a pod. Priznávam, že 30% zapísaných vecí sú kravinky, čo už, haha! 

Najkrajšie je však na diároch to, ak sú vyzdobené, yay! Príde mi to úplne girly a mám z toho americký pocit (nepýtajte sa...).

Asi sa pýtate, prečo práve diár, veď dnes už existujú smartfóny. To je jasné. Niekomu vyhovuje viac nejaká appka, ja si však veci musím zapisovať.

Niekedy si ku dňom rada píšem aj nejaké pekné quotes, ktoré mi neskôr nahodia deň. Čo sa zase týka #todo vecí, tie si zase rada odškrtávam (ak som ich teda splnila) - niekoho práve toto motivuje, aby si zoznam mohol postupne odškrtávať, a tým 'get the things done', ako sa hovorí.

Ďalší bod, ktorý je podľa mňa veľmi dôležitý je, aby ste si všetky veci spravili tak skoro, ako len môžte - neodkladajte ich! Cliché, ja viem... No už sa mi neskutočné veľakrát vyplatilo sa toho držať.
Aby ste ma lepšie pochopili, tu je príklad - zajtra, v pondelok, mám v škole naozaj dlhý deň, domov sa dostanem len niekedy po deviatej hodine večer. V utorok mám rase hned ráno angličtinu, na ktorú mám spraviť nejaké veci. Samozrejme, že ich už mám hotové, keďže zajtra by som asi nad všetkými papiermi akurát tak zaspala. Zajtra si pekne pricupkám domov a nemusím si robiť starosti s ničím. 

Čiže ak máte nejaké úlohy, príp. iné veci, ktoré odkladáte, po dočitaní tohto článku si ich pekne vezmite do labky a viete, čo máte robiť...

Čo sa týka rána, skorého vstávania a následného 'aj tak nestíham' - aj na toto mám overený spôsob, ktorý mne vážne sadol. Opäť v tom nie je žiadna veda, stačí, ak niektoré veci spravíte/pripravíte večer, resp. deň pred.
Už roky to robím tým spôsobom, že sa večer rozhodnem, čo si oblečiem ďalší deň (v prípade, ak mám školu). Ak mám náladu, kľudne si to aj pripravím, ak nie, ráno už aj tak viem, čo mám hľadať a nemusím stáť polhodinku pred šatníkom (každá žienka vie, o čom točím).
Keďže mám vlnité vlásky, tiež som si ich zvykla večer vyžehliť. Nie vždy mi to vydrží do rána, ale úplne stačí, ak si ich po zobudení len prežehlím, čo trvá asi dve-tri minútky, namiesto 10.

Čo sa týka kulmy, platí to isté len s tým, že ráno to vyzerá ešte lepšie ako večer. 

Aj do kabelky si večer vložím všetko, čo budem potrebovať a ráno si len skontrolujem, či mi niečo nechýba. 

Ak budete takto postupovať, ráno získate hoci aj 30 minút (a verte mi, ráno aj minútka hore-dole spraví veľa).

Neviem, kto to ako berie, ale to, aké mám ráno vie veľmi ovplyvniť, aký budem mať celý deň. Ak sa ráno zobudím pozitívne naladená, stíham sa v kľudne pripraviť, nikto a nič mi nepokazí náladu, je tu 90% pravdepodobnosť, že deň bude naozaj stáť za to. :)

Tiež sa rada zobúdzam na to, že mám okolo seba poriadok. Ak viem, že hneď z rána na mňa čaká aj upratovanie, úplne ma prejde chuť vstať. Úplne stačí, ak si deň pred všetky veci dáte späť na pôvodné miesto.

To isté sa týka vecí, ktoré mám všeobecne v izbe. Nemám šancu tu mať neporiadok - to je benefit, ak máte mamku, ktorá je poriadkumilovná, jááájky!

Čo sa týka tej 'pozitívnej stránky', mám pre vás jeden šialený tip - niektoré veci robte bez premýšľania. Ak dostanete šancu niečoho sa chopiť, urobte to. Povedzte áno. Nerozmýšľajte nad tým, vyskúšajte nové veci. A keď ste urobili zlé rozhodnutie, nevadí. Život stále pokračuje ďalej.
Nech sa rozhodnete hocijak, vyťažte z momentu čo najviac.

Aj vám príde tento článok celkom pointless? Mne áno, ale kašlať na to, sedím nad ním už tri hodiny. Občas sem musí pribudnúť aj takýto. Budem sa snažiť, aby ten ďalší mal hlbšiu pointu. 

Dúfam však, že vám dal aspoň minimálne iný pohľad na veci. To mi celkom stačí, v tom prípade každá minúta, ktorú som nad týmito blábolami strávila, stála za to. 

Prajem vám všetkým pekný záver víkendu. Vidíme sa budúci týždeň.

A nezabudnite, čo máte teraz spraviť... :)

♥

xo, Ronnie